Pavla Cebocliová (iné zápis: Cebocli, Cebokliová; * 24. január 1885, Vyšný Kubín† 16. marec 1971, Svitavy) bola spisovateľka, autorka memoárov Osudná karta (1967).
Život Narodila sa v rodine oravskej zemianky Zuzany, rod. Ďurkovičovej (* 1840† 1900) a Antona Cebocliho, kamenárskeho majstra taliansko-slovinského pôvodu pochádzajúceho z Bergogna pri Gorici na Prímorí. Mala dvoch nevlastných bratov; jedným z nich bol Jozef Gašparík (* 1881† 1931).
Tri triedy ľudovej školy vychodila vo Vyšnom Kubíne (18911894), dve v Bystričke (18941896). Následne od roku 1896 pracovala ako slúžka v panských domoch, najprv v Dolnom Kubíne, od roku 1903 v Pešti a neskôr vo Viedni, kde sa zosobášila a odkiaľ sa po skončení prvej svetovej vojny a po manželovej smrti vrátila k jeho rodine do Zastávky na Morave. V roku 1945 sa presťahovala do Svitáv.
Dielo V pokročilom veku napísala Spomienky chudobného dievčaťa, ktoré po redakčnej úprave vyšli v roku 1967 vo vydavateľstve Mladé letá pod názvom Osudná karta. Encyklopédia slovenských spisovateľov ich charakterizuje ako „svieže a vecné rozprávanie o živote na prelome storočí najprv vo Vyšnom a v Dolnom Kubíne, potom najmä v Pešti a vo Viedni,“ pričom „[j]ednoduché záznamy a postrehy približujú osud mnohých chudobných slovenských dievčat pred prevratom“ (t. j. pred vznikom Česko-Slovenska). Biografický lexikón Slovenska (2. zväzok, 2004) memoáre opisuje ako „intímne rozprávanie o osude chudobného dievčaťa a zároveň svedectvo o živote v Dolnom Kubíne, Budapešti a vo Viedni na prelome 19. a 20. stor.[očia]“.
V roku 2005 spomienky vydalo v reedícii Záujmové združenie žien Aspekt pod názvom Pavlin príbeh.
Dielo
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Osobnosti z Vyšného Kubína