Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie (rusky: Ракетные войска стратегического назначения Российской Федерации, skratka РВСН РФ, transliterácia: Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija Rossijskoj Federacii) sú samostatným druhom vojsk Ozbrojených síl Ruskej federácie, ktoré zabezpečujú prevádzku a bojové nasadenie pozemných medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM). Tvoria pozemný komponent ruskej jadrovej triády spolu s diaľkovým letectvom Vzdušno-kozmických síl a jadrovými ponorkami Vojenského námorníctva.

RVSN sú určené na jadrové odstrašovanie potenciálnej agresie a na ničenie strategických objektov protivníka, ktoré tvoria základ jeho vojenského a vojensko-ekonomického potenciálu. Svoje úlohy plnia prostredníctvom hromadných, skupinových alebo jednotlivých jadrových raketových úderov. Raketové vojská strategického určenia sú jediným druhom vojsk v rámci ruských ozbrojených síl, v ktorom zbrane aj vojská priamo riadi prezident Ruskej federácie a minister obrany.

Hlavné veliteľské stanovište RVSN sa nachádza v Kunceve na predmestí Moskvy. Záložné veliteľské stanovište je umiestnené v Kosvinskom Kameni v pohorí Ural. Pripravenosť raketových komplexov na odpálenie sa udáva v desiatkach sekúnd.

História Sovietske obdobie (1946 – 1991) Základy raketových vojsk boli položené v júni 1946, keď bol 92. gardový mínometný pluk v Bad Berke vo východnom Nemecku premenovaný na 22. brigádu špeciálneho určenia Zálohy hlavného velenia. Dňa 18. októbra 1947 brigáda uskutočnila prvé odpálenie repasovanej nemeckej balistickej rakety A-4 (R-1) zo strelnice Kapustin Jar.

V prvej polovici 50. rokov boli sformované ďalšie brigády na prevádzkovanie rakiet R-1 a R-2. V roku 1955 bola zriadená 5. vedecko-výskumná skúšobná základňa v Kazachstane (neskôr známa ako kozmodróm Bajkonur).

Na základe rozhodnutia Rady ministrov ZSSR č. 1384-615 boli 17. december 1959 vytvorené Raketové vojská strategického určenia ako samostatný druh ozbrojených síl. Ich úlohou bolo riadiť všetky sovietske pozemné medzikontinentálne, stredné a operačno-taktické balistické rakety s dosahom nad 1 000 km. Prvým veliteľom bol menovaný hlavný maršal delostrelectva Mitrofan Ivanovič Nedelin.

V roku 1960 boli sformované prvé dve raketové armády – 43. raketová armáda a 50. raketová armáda – pretvorením z bývalých leteckých armád diaľkového letectva. Dňa 24. októbra 1960 počas testu rakety R-16 došlo k explózii na štartovacej rampe, pri ktorej zahynul veliteľ raketových vojsk maršal Nedelin. Táto udalosť, desaťročia utajovaná, vošla do histórie ako Nedelinova katastrofa.

V roku 1962 sa raketové vojská podieľali na operácii „Anadyr", počas ktorej bolo tajne rozmiestnených 36 rakiet R-12 stredného dosahu na Kube, čo vyvolalo Kubánsku raketovú krízu.

Do konca studenej vojny v roku 1989 mali raketové vojská viac ako 1 400 medzikontinentálnych balistických rakiet, 300 riadiacich stredísk a 28 raketových základní.

Po rozpade ZSSR (1991 – súčasnosť) Po rozpade Sovietskeho zväzu v decembri 1991 sa jadrové rakety nachádzali na území viacerých nástupníckych štátov – okrem Ruska aj v Bielorusku, Kazachstane a na Ukrajine. Na základe Belovežských dohôd z 8. decembra 1991 tieto tri štáty postupne odovzdali jadrové zbrane Rusku a pristúpili k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

V roku 1997 podpísal prezident Boris Jeľcin dekrét o začlenení Vojenských kozmických síl a Síl raketovo-kozmickej obrany do Raketových vojsk strategického určenia, čím vznikol rozsiahly strategický veliteľský celok. Toto zlúčenie sa však ukázalo ako neefektívne a v roku 2001 boli Kozmické vojská opäť vyčlenené ako samostatný druh vojsk.

V roku 2020 dokončili raketové vojská prechod na digitálnu technológiu prenosu informácií. V posledných rokoch prebieha intenzívna modernizácia – staršie raketové komplexy sú nahrádzané modernými systémami Topoľ-M a RS-24 Jars.

Velenie náhľad|Sergej Viktorovič Karakajev Zoznam veliteľov RVSN

Hodnosť Meno Od DoHlavný maršal delostrelectva Mitrofan Ivanovič Nedeľin 17.12.1959 24.10.1960Maršal Sovietskeho zväzu Kirill Semionovič Moskalenko 25.11.1960 24.4.1962Maršal Sovietskeho zväzu Sergej Semionovič Birjuzov 24.4.1962 5.3.1963Maršal Sovietskeho zväzu Nikolaj Ivanovič Krylov 5.3.1963 9.2.1972Maršal delostrelectva Vladimír Fjodorovič Tolubko 12.4.1972 10.7.1985Generál armády Jurij Pavlovič Maximov 10.7.1985 19.8.1992Maršal Ruskej federácie Igor Dmitrijevič Sergejev 19.8.1992 22.5.1997Generál armády Vladimír Nikolajevič Jakovlev 6.1997 27.4.2001Generálplukovník Nikolaj Jevgenijevič Solovcev 27.4.2001 3.8.2009Generálporučík Andrej Anatoljevič Švajčenko 3.8.09 22.6.2010Generálplukovník Sergej Viktorovič Karakajev 22.6.2010

Organizačná štruktúra RVSN sa organizačne členia na raketové armády, ktoré sa ďalej delia na raketové divízie a tie na raketové pluky. Každý raketový pluk obvykle prevádzkuje šesť až desať mobilných odpaľovacích zariadení alebo podzemných síl.

Stav k roku 2020 27. gardová raketová armáda (Vladimír) 7. gardová raketová divízia (Vypoľzovo) – mobilné RS-24 Jars 14. raketová divízia (Joškar-Ola) – mobilné RS-24 Jars 28. gardová raketová divízia (Kozeľsk) – silové RS-24 54. gardová raketová divízia (Tejkovo) – mobilné RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars 60. raketová divízia (Tatiščevo) – silové RT-2UTTH Topol-M a RS-24 Jars

31. raketová armáda (Orenburg) 13. raketová divízia Červenej zástavy (Jasnyj) – silové R-36M2, UR-100NUTTH s klzavým blokom Avangard 42. raketová divízia (Nižnij Tagil) – mobilné RS-24 Jars

33. gardová raketová armáda (Omsk) 29. gardová raketová divízia (Irkutsk) – mobilné RS-24 Jars 35. raketová divízia (Barnaul) – mobilné RS-24 Jars 39. gardová raketová divízia (Novosibirsk) – mobilné RS-24 Jars 62. raketová divízia (Užur) – silové R-36M2, pripravovaná pre RS-28 Sarmat

Celkový počet príslušníkov RVSN sa odhaduje na približne 50 000 vojakov.

Vzdelávacie inštitúcie

Vojenská akadémia raketových vojsk strategického určenia Petra Veľkého (Moskva) – hlavná vzdelávacia inštitúcia raketový Serpuchovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk Rostovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk Saratovská vyššia vojenská veliteľsko-inžinierska škola raketových vojsk (obnovená v roku 2024)

Zbrane a vybavenie Raketové vojská prevádzkujú niekoľko typov medzikontinentálnych balistických raketových komplexov. Celkový trend modernizácie však smeruje k tomu, že staršie systémy na tuhé palivo budú nahradené novo vyvíjaným typom rakety na kvapalný pohon RS-28 Sarmat.

Súčasné medzikontinentálne balistické rakety UR-100N UTTCh (SS-19 Stiletto) je dvojstupňová raketa na kvapalné palivo, pôvodne schopná niesť šesť jadrových hlavíc. Nasadená v rokoch 1979 – 1984. Väčšina rakiet bola vyradená, avšak niekoľko kusov zostáva v službe ako nosič hypersonického klzáku Avangard. Prvé dva systémy Avangard boli uvedené do bojovej pohotovosti v decembri 2019 pri raketovej divízii v Dombarovskom. Systém je schopný letu v hypersonickej rýchlosti a manévrovania v atmosfére, čo mu umožňuje prekonávať protiraketovú obranu protivníka. R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan) je ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo s dosahom viac ako 11 000 km. Nesie desať jadrových hlavíc (MIRV). Vyvinutá konštrukčnou kanceláriou Južnoje v Dnepropetrovsku a nasadená v rokoch 1988 – 1992. Postupne je vyraďovaná a má byť nahradená systémom RS-28 Sarmat. RT-2PM2 Topoľ-M (SS-27 Sickle B) je trojstupňová raketa na tuhé palivo s jednou jadrovou hlavicou. Existuje v dvoch verziách – silovej a mobilnej. Silová verzia je nasadzovaná od roku 1997, mobilná od roku 2006. RS-24 Jars (SS-27 Mod 2) je modernizovaná verzia rakety Topol-M s viacerými jadrový hlavicami (spravidla tri až štyri). Nasadená od roku 2010 v silovej aj mobilnej verzii. Tvorí základ súčasnej výzbroje raketových vojsk a je najrozšírenejším raketovým systémom vo výzbroji. RS-28 Sarmat (SS-X-30 Satan II) je nová ťažká medzikontinentálna balistická raketa na kvapalné palivo, vyvíjaná konštrukčnou kanceláriou Makejev ako náhrada za R-36M2 Vojevoda. Ruský prezident Putin oznámil jej plánované zaradenie do bojovej pohotovosti do konca roku 2026 u 62. raketovej divízie v Užure.

Súčasné balistické rakety stredného doletu Orešnik je dvojstupňová balistická raketa s motormi na tuhé palivo. Vzhľadom na svoj odhadovaný dolet v rozsahu 3 000 až 5 500 km je schopná z ruského územia zasiahnuť väčšinu európskych hlavných miest. Orešnik je s vysokou pravdepodobnosťou dvojstupňový variant rakety RS-26 Rubež a jeho výroba bola spustená v roku 2024.

Skúšobné a podporné zariadenia

Kozmodróm Pleseck (Archangeľská oblasť) – hlavná základňa pre testovanie ICBM

Strelnica Kura (Kamčatka) – dopadová oblasť pre testy ICBM (od roku 2010 pod Vzdušno-kozmickými silami)

Kapustin Jar (Astrachaňská oblasť) – historická skúšobná základňa

Deň RVSN Profesionálny sviatok Raketových vojsk strategického určenia sa slávi 17. decembra, v deň výročia ich založenia v roku 1959. Bol ustanovený dekrétom prezidenta Ruskej federácie č. 1239 z 10. decembra 1995.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Ozbrojené sily Ruskej federácie