Berlín () je mesto vo forme mestského štátu a hlavné mesto Nemecka. Po zjednotení Nemecka a východnej a západnej časti mesta, patrí k najväčším mestám v Európe. Je druhé najľudnatejšie mesto a ôsme čo sa týka mestského územia v rámci Európskej únie. Ležiace v severovýchodnom Nemecku je centrom európskeho metropolitného regiónu Berlin/Brandenburg pozostávajúceho z 6 miliónov ľudí z viac ako 190 krajín.
Berlín je významným centrom kultúry, politiky, médií a vedy v Európe. Pozri aj: Základom ekonomiky sú hlavne služby zahŕňajúce oblasť rozličného druhu ako mediálne korporácie, environmentálne služby, dejiská kongresov atď. Mesto tiež slúži ako kontinentálne centrum pre leteckú a železničnú dopravu, a tiež je najnavštevovanejšou turistickou destináciou v EÚ. Z priemyselného odvetvia sú rozšírené: optoelektronika, informačné technológie, farmaceutický priemysel, biomedicínske inžinierstvo a biotechnológia.
Metropola je domovom pre svetoznáme univerzity, výskumné inštitúcie, športové podujatia, orchestre, múzeá a osobnosti. Jeho mestská krajina a historické dedičstvo z neho urobili obľúbené miesto pre medzinárodné filmové produkcie. Mesto je tiež známe pre jeho festivaly, rozmanitú architektúru, nočný život, súčasné umenie, rozsiahlu sieť verejnej dopravy a pre jeho vysoký životný štandard. Pozri aj: a
Dejiny
náhľad|left|Mapa Berlína z roku 1688 thumb|300px|left|Mapa západnej a východnej Berlín Prvá historicky doložená zmienka o Berlíne pochádza z roku 1244. Roku 1451 sa Berlín stáva vládnym mestom brandenburských markgrófov a kurfirstov, 1701 potom hlavným mestom Pruského kráľovstva, 1871 hlavným mestom novo založenej Nemeckej ríše. Berlín bol v minulosti tolerantným mestom, kde našlo útočisko veľa prenasledovaných utečencov, okrem iných aj hugenoti z Francúzska (po roku 1685) a protestanti z Čiech (po roku 1730), ktorých niektorí potomkovia žijúci v takzvanej Českej dedine (Böhmisches Dorf) až do druhej polovice minulého storočia ešte hovorili po česky. Berlín bol postupne hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701 – 1918), Nemeckého cisárstva (1871 – 1918), Weimarskej republiky (1919 – 1933) a Tretej ríše (1933 – 1945).
V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa z Berlína stáva európska metropola s bohatým politickým, vedeckým a hlavne kultúrnym životom. Tolerantnosť končí roku 1933 príchodom Hitlera k moci. V priebehu druhej svetovej vojny mesto zasiahlo najprv intenzívne bombardovanie a v od apríla 1945 aj ťažké pouličné boje a delostrelecké ostreľovanie. Po druhej svetovej vojne, keď mesto bolo z veľkej časti zničené (napr. 40 percent obytnej plochy), bol Berlín rozdelený do štyroch sektorov. Začiatkom studenej vojny sa Berlín dostal do centra konfliktov medzi víťaznými mocnosťami. Už roku 1948 došlo k Berlínskej blokáde (keď sa všetko zásobovanie západných sektorov mesta uskutočňovalo výlučne leteckým spojením) a neskôr došlo i k politickému rozdeleniu mesta, najmä po stavbe Berlínskeho múru 13. augusta 1961.
Pozri aj Štvormocenský status, Východný Berlín, Západný Berlín, Berlín – rozdelené mesto
Prítomnosť Po páde Berlínskeho múru roku 1989 sa začala nová kapitola mesta. Berlín sa stal mestom so zázemím a hlavným mestom SRN.
Geografia Berlín leží na severovýchode Nemecka, zhruba západne od hraníc s Poľskom, je obklopený spolkovou krajinou Brandenbursko. Mestom preteká rieka Spréva (), vodné plochy (najmä jazerá) tvoria 6,6 % celkovej plochy; okrem mnohých parkov a podobných zelených plôch sa na území mesta nachádzajú aj lesné porasty (17,9 % celkovej plochy). Priemerná nadmorská výška je Najvyšší bod tvorí Teufelsberg, (ide o umelý násyp, vznikol zo zvyškov stavebného materiálu vybombardovaných domov).
Stavby náhľad|upright|left
Z náboženských stavieb je známy hlavne evanjelický chrám Berlínsky dóm a rímskokatolícka Katedrála svätej Hedvigy v Berlíne. V meste sa nachádza aj niekoľko synagóg a mešít. Ruiny evanjelického kostola cisára Wilhema, sú pamiatkou na bombardovanie mesta počas druhej svetovej vojny. Najvyššou stavbou v meste a druhou najvyššou stavbou v Európskej únii je televízna veža Fernsehturm na Alexanderplatz. Je vysoká 368 metrov a rozhľadňa na jej vrchole poskytuje výhľad na mesto. Najvyššou obytnou budovou je hotel Park Inn Berlin Alexanderplatz z roku 1970, ktorý je vysoký 123 metrov.
Medzi významné stavby postavené v renesančnom slohu patrí Rotes Rathaus, radnica postavená v rokoch 1861 a 1869. Budova Ríšskeho snemu je súčasné sídlo nemeckého parlamentu. Ikonickou fotografiou sa stalo vztýčenie vlajky ruských vojsk po dobytí Berlína. V roku 1957 bola v Západnom Berlíne postavená štvrť Interbau. Svetoznámi architekti ako Walter Gropius, Le Corbusier a Oscar Niemeyer tu realizovali svoje návrhy moderných obytných domov. Medzi ďalšie moderné budovy patrí komplex budov Treptowers alebo výšková budova Steglitzer Kreisel.
náhľad|Ulica Unter den Linden Námestia a ulice Medzi najznámejšie a najväčšie námestia patrí Alexanderplatz. Unter den Linden je bulvár v centre, ktorej doslovný preklad znamená „Ulica pod lipami“. Vedie smerom od Brandenburskej brány k palácu Stadtschloss. Najznámejšou ulicou v meste je Kurfürstendamm, ktorú lemujú veľké počty obchodov, hotelov a reštaurácií. Ulica, ktorú miestny nazývajú skrátene Ku'damm býva porovnávaná s parížskou Avenue des Champs-Élysées. V strede mesta leží Potsdamer Platz, ktoré je súčasťou jeho modernej časti. Počas výstavby v rokoch 1997/1998 bolo najväčším staveniskom na svete, dnes je centrom obchodu v Berlíne.
Parky náhľad|Großer Tiergarten Großer Tiergarten (park) - Jeden z najväčších mestských parkov v Nemecku sa nachádza v rovnomennej štvrti (Tiergarten). Tiergarten park hraničí s Postupimským námestím a Brandenburskou bránou, v strede sa nachádza Víťazný oblúk a jeho severná časť je ohraničená riekou Sprévou. Je najviac navštevovaným parkom v Berlíne. Mauerpark - Tento park s výhľadom na televíznu vežu je známy hlavne svojím blším trhom. V nedeľu sa v parku koná aj karaoke a počas roka aj rôzne podujatia. Tempelhofer Feld (park) - Pôvodne letisko používané na vojenské cvičenia Tempelhofer Feld je dnes parkom a priestorom na zábavu a oddych. Nachádza sa tam cyklistická, bežecká, korčuliarska a skateboardingová dráha, priestor na venčenie psov, plocha na grilovanie či piknik. Najvýznamnejšia záhrada, v ktorej sa platí vstupné je Botanischer Garten v Lichterfelde. Zoo Berlín je jedna z najväčších a najstarších zoologických záhrad v Európe.
Obyvateľstvo
Už Západný Berlín sa vyznačoval relatívne vysokým podielom cudzincov. Z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov (v roku 1989) v meste bývalo napr. 128 000 obyvateľov tureckej národnosti (40 % všetkých cudzincov). Celkový počet občanov inej ako nemeckej národnosti bol koncom roku 2020 778 420 (21 % obyvateľstva mesta). K najväčším národnostným menšinám patrí:Statistischer Bericht A I 5 – hj 1 / 20 Einwohnerinnen und Einwohner im Land Berlin am 30. Juni 2020 Amt für Statistik Berlin-Brandenburg 2020-12-27 Turecko (98.814, ktorej príslušníci žijú v Berlíne čiastočne už v tretej a štvrtej generácii), Poľsko (55.593), Sýria (40.574), Taliansko (31.355), Bulharsko (30.645).
V Berlíne ďalej žije veľký počet občanov štátov Európskej únie (2020 vyše 20 % všetkých cudzincov), existuje tu aj najväčšia židovská obec v Nemecku (13 000 členov). Tieto čísla samozrejme treba brať s rezervou. Nemecko nerozlišuje medzi národnostnou a štátnou príslušnosťou. V Berlíne žije napríklad aj veľká skupina takzvaných vysťahovalcov z krajín bývalého ZSSR, ktorí akýmkoľvek spôsobom preukázali svoj nemecký pôvod a získali tým nemecké občianstvo. Aj keď ich znalosti nemčiny sú v mnohých prípadoch slabé, nie sú vo vyššie uvedených číslach zachytení.
Politické zriadenie Rotes Rathaus|náhľad|Rotes Rathaus Spolková krajina Berlín je popri Hamburgu a Brémach jedným zo troch mestských štátov Spolkovej republiky Nemecko. Na čele mesta stojí primátor (regierender Bürgermeister), volený poslaneckou snemovňou (Abgeordnetenhaus), ktorý vymenúva jednotlivých senátorov výkonného orgánu mesta, ktorým je senát. Sídlom berlínskeho senátu je dnes takzvaná Červená radnica v štvrti Berlin-Mitte. Poslanecká snemovňa má byť volená každých päť rokov.
Z berlínskych primátorov, ktorých známosť presiahla hranice mesta, možno spomenúť nasledujúcich: Ernst Reuter (SPD, 1948 – 1953), Willi Brandt (SPD, 1957 – 1966, neskôr kancelár SRN), Richard von Weizsäcker (CDU, 1981 – 1984, neskôr prezident SRN), Eberhard Diepgen (CDU, 1984 – 1989 a 1991 – 2001), (všetci zo Západného Berlína), Klaus Wowereit (SPD, 2001 – 2014.
V spolkových orgánoch Nemecka je Berlín zastúpený 23 mandátmi v spolkovom sneme a 4 mandátmi v spolkovej rade.
Primátorkou Berlína je od 21. decembra 2021 politička SPD Franziska Giffey.
Administratívne delenie Pozri aj Berlín – rozdelené mesto (administratívne delenie podľa spojeneckých sektorov, aj poznámky k terminológii názvov mesta).
Berlín sa tradične delí na obvody (Bezirk). Po zjednotení mesta mal Berlín 23 obvodov, zákonom o územnej reforme z roku 1998 bol ich počet k 1. januáru 2001 znížený na 12. Jednotlivé obvody (počet obyvateľov koncom roku 2014):
náhľad|400px|Územné delenie Berlína podľa obvodov, čísla obvodov v tabuľke
č.obvodkm²obyv. 1Berlin-Mitte39,47356 506 2Friedrichshain-Kreuzberg20,16275 691 3Charlottenburg-Wilmersdorf64,72326 354 4Lichtenberg52,29268 465 5Marzahn-Hellersdorf61,74256 173 6Neukölln44,93325 716 7Pankow103,01384 367 8Reinickendorf89,46254 000 9Spandau91,91230 41910Steglitz-Zehlendorf102,50299 26811Tempelhof-Schöneberg53,09335 76712Treptow-Köpenick168,42249 440
Už dlhú dobu sa uvažuje o zlúčení Berlína s Brandenburskom. V referende roku 1996 to bolo však zamietnuté (najmä voličmi v Brandenbursku, okrem iného vzhľadom na veľkú zadlženosť Berlína). Termín nového referenda nie je zatiaľ stanovený.
Partnerské mestá náhľad|Budova Ríšskeho snemu (Nemecký spolkový snem)
20px Budapešť, Maďarsko, 1991 20px Brusel, Belgicko, 1992 20px Buenos Aires, Argentína, 1994 20px Istanbul, Turecko, 1988 20px Jakarta, Indonézia, 1993 20px Londýn, Spojené kráľovstvo, 2000 20px Los Angeles, USA, 1967 20px Madrid, Španielsko, 1988 20px Moskva, Rusko, 1990 20px Mexiko, Mexiko, 1993 20px Paríž, Francúzsko, 1987 20px Peking, Čína, 1994 20px Praha, Česko, 1995 20px Taškent, Uzbekistan, 1993 20px Tokio, Japonsko, 1994 20px Varšava, Poľsko, 1991 20px Windhoek, Namíbia, 2000
Hospodárstvo
Medzi najrýchlejšie rastúce hospodárske odvetvia v Berlíne patria informačné a komunikačné technológie, sektor dopravy, vedecko-výskumný sektor, mediálny a hudobný, reklamný sektor, dizajn, biotechnológie, medicínske inžinierstvo. Vedecko-výskumný park Berlin-Adlershof patrí medzi 15 celosvetovo najväčších. Vývoj a výskum má pre mesto veľký hospodársky význam. Región Berlína patrí medzi s najväčším počtom každoročne podaných vedeckých a technických patentov. Celková zadlženosť mesta (Land Berlin) dosahovala začiatkom roku 2020 63,7 miliárd €, a to pri HDP mesta vo výške 154,5 miliárd € (roku 2020).Bruttoinlandsprodukt von Berlin von 1970 bis 2021, Statista
Významné firmy
Médiá náhľad|European Film Academy Springer Nature RBB Walter de Gruyter Axel Springer SE Suhrkamp Verlag Berliner Zeitung CCC Filmkunst Filmstudios Babelsberg BMG Rights Management Universal Music Nemecko European Film Academy / Európske filmové ceny
Doprava náhľad|upright|Metro (U-Bahn) Berlín je dobre napojený na celonemeckú aj európsku sieť diaľnic. Okolo Berlína vedie vonkajší, celkom uzatvorený diaľničný okruh.
Aj železničné spojenie je uspokojivé. Najväčšie vlakové stanice sú Zoologischer Garten, Ostbahnhof a Hauptbahnhof.
Letisko Berlín-Braniborsko je medzinárodné letisko nachádzajúce sa v Schönefelde južne od stredu Berlína. Otvorené bolo 31. októbra 2020 a trvalo sa tým uzavrú letisko Tegel a Schönefeld.
Sieť mestskej hromadnej dopravy patrí k najhustejším medzi európskymi mestami. Ide o kombináciu nasledujúcich dopravných prostriedkov (2021):