Ivana Šebestová (* 9. február 1979, Poprad) je slovenská animátorka, režisérka, výtvarníčka a ilustrátorka. Venuje sa predovšetkým animovanej tvorbe pre dospelých, z detskej tvorby sa okrem kratších filmov podieľala na animovanom seriáli Mimi a Líza a ilustrovala viacero detských kníh.

Životopis Narodila sa a vyrastala v Poprade, kde od detstva navštevovala výtvarný odbor na ZUŠ. V rokoch 19982004 absolvovala magisterské štúdium na Katedre animovanej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v Bratislave, kde potom v rokoch 20052008 pokračovala doktorandským štúdiom a pôsobila tu ako odborná asistentka v Ateliéri animovanej tvorby. V rámci VŠMU realizovala študentské animované filmy Farberaj (2001), Lásko má (2002) a Lionardo Mio (2005, magisterský film).

Jej debutový film Štyri získal v roku 2007 viacero národných a medzinárodných ocenení a spolu s nasledujúcimi autorskými filmami Sneh (2013) a Žltá (2017) tvorí voľnú trilógiu príbehov o hĺbke a viacvrstvovosti duše človeka.

Spoločne s Katarínou Kerekesovou režírovala v roku 2010 krátky film Kamene, uvedený pod medzinárodným názvom Stones na festivale animovaných filmov v Annecy 2011. Obe režisérky následne spolupracovali aj na filmoch Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla, ktorý získal ocenenie Slnko v sieti v kategórii najlepší animovaný film, a Mimi a Líza: Záhrada, uvedený na Filmovom festivale Cottbus v roku 2022.

V jej autorských filmoch hrá dôležitú rolu hudba – v bakalárskom filme Lásko má (2002) sa inšpirovala rovnomennou piesňou Vladimíra Mertu, vo filmoch Lionardo Mio (2005) a Štyri (2007) hudobne spolupracovala so skladateľom Marekom Piačekom a vo filme Žltá (2017) s filmovým skladateľom Michalom Novinskim.

Charakteristika tvorby Teoretička animovaného filmu Eva Šošková k jej tvorbe uvádza: „Najvýraznejšou reprezentantkou ženskej estetiky v slovenskom animovanom filme je Ivana Šebestová. Jej tvorba je tematicky, motivicky a štylisticky najjednotnejšia. Všetky ženské postavy sú zobrazované v interakcii s mužskými – túžia, tvoria (sú umelkyne), trpia, milujú a nenávidia. Ich výrazné poprsie a explicitné sexuálne scény poukazujú na ženu ako sexuálnu partnerku muža. Žena zvádza a poskytuje mužovi pohľad na seba. Šebestová prechádza vo svojej tvorbe od ženy vnímanej ako objekt k subjektu, čím symbolicky vykresľuje líniu, ako sa ženské postavy v kinematografii vyvíjali. V bakalárskom filme Lásko má (2002) na pieseň Vladimíra Mertu kreslila ženu ako sexuálny objekt muža a v rôznej miere ilustrovala spievaný text. V magisterskom filme Lionardo mio (2004) je žena stále múzou-objektom, ale už aj sama túži po mužovi – Leonardovi da Vincim. Vo filme Štyri (2007) sú ženy so svojimi partnermi, pričom jeden z nich je zradca, neverník. Najväčšia múza-objekt, speváčka Ariel, ho za to potrestá. Nielen tým, že je ako morská panna neschopná pohlavného styku (t. j. odolná voči jeho zvádzaniu), ale zapríčiní jeho smrť. Vo filme Sneh (2013) sa prostredníctvom subjektivizácie rozprávania ukáže, že definovanie samej seba na základe muža je len v ženskej mysli, je to ilúzia, ktorú možno poraziť.“ „V roku 2017 nastal v tvorbe Ivany Šebestovej zlom. Vo filme Žltá partnerská mužská postava neúčinkuje, žena nie je reprezentovaná na základe interakcie s mužom, jej sexualita nie je explicitne postavená proti mužskej. Jej telo je zahalené a duša odhalená – symbolické ponáranie sa do dvoch rôznych farieb hovorí o hľadaní vlastnej identity zvnútra, bez ohľadu na úspech u druhého pohlavia. Snímka Žltá sa zaradila do – na Slovensku výrazne minoritnej – línie filmov s potlačenou naráciou, pracujúcich so symbolikou, ktoré nestavajú ženu do opozície voči mužovi, príp. sa v nich mužský hrdina nenachádza.“

Filmografia 2001: Farberaj (študentský film) 2002: Lásko má (bakalársky film) 2005: Lionardo Mio (magisterský film) 2007: Štyri 2010: Kamene (v spolupráci s Katarínou Kerekesovou) 2010: Ako som šiel s dedkom na návštevu k predkom (v spolupráci s Katarínou Kerekesovou) 2013: Sneh 2017: Žltá 2018: Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla (v spolupráci s Katarínou Kerekesovou) 2022: Mimi a Líza: Záhrada (v spolupráci s Katarínou Kerekesovou)

Knižné ilustrácie

Ocenenia Získala vyše 20 národných a medzinárodných ocenení, okrem iných: 2002: hlavná cena v kategórii „Videoklip“ na festivale Áčko za film Lásko má 2005: cena DAMS za najlepší film na Medzinárodnom festivale európskych filmových škôl v Bologni za film Lionardo Mio 2008: Slnko v sieti za film Štyri (najlepší animovaný film, objav roka) 2008: cena Igric „za scenár, réžiu a animáciu filmu Štyri, kde originálne spracovala tému lásky a jej tajomstiev“ 2008: Anča Award za film Štyri 2014: Slnko v sieti za film Sneh (najlepší animovaný film) 2014: Cena ministra kultúry SR v oblastiach profesionálneho umenia za rok 2013, trojici režisérok Ivana Laučíková, Ivana Šebestová a Katarína Kerekesová „za kontinuálnu tvorivú a producentskú činnosť s dôrazom na vytvorenie viacerých umelecky náročných, štýlovo výnimočných a medzinárodne oceňovaných animovaných diel“ 2018: Anča Slovak Award za film Žltá 2019: Slnko v sieti za film Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla (najlepší animovaný film)

Referencie

Literatúra

Pozri aj Slovenský animovaný film

Externé odkazy

Zoznam diel s ilustráciami Ivany Šebestovej v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice Ivana Šebestová: Je mi vzácna noblesa zo starých filmov – rozhovor v denníku SME (2008) Ivana Šebestová: Krátky film nevnímam ako predstupeň – rozhovor v denníku Pravda (2017)

Kategória:Osobnosti z Popradu Kategória:Slovenské animátorky Kategória:Slovenskí ilustrátori Kategória:Slovenskí režiséri kreslených filmov Kategória:Držitelia Slnka v sieti Kategória:Držitelia ceny Igric Kategória:Vyučujúci na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení